ompraten
Dutch
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /ˈɔmˌpraː.tə(n)/
Audio: (file)
Verb
ompraten
Conjugation
| Conjugation of ompraten (weak, separable) | ||||
|---|---|---|---|---|
| infinitive | ompraten | |||
| past singular | praatte om | |||
| past participle | omgepraat | |||
| infinitive | ompraten | |||
| gerund | ompraten n | |||
| main clause | subordinate clause | |||
| present tense | past tense | present tense | past tense | |
| 1st person singular | praat om | praatte om | ompraat | ompraatte |
| 2nd person sing. (jij) | praat om | praatte om | ompraat | ompraatte |
| 2nd person sing. (u) | praat om | praatte om | ompraat | ompraatte |
| 2nd person sing. (gij) | praat om | praatte om | ompraat | ompraatte |
| 3rd person singular | praat om | praatte om | ompraat | ompraatte |
| plural | praten om | praatten om | ompraten | ompraatten |
| subjunctive sing.1 | prate om | praatte om | omprate | ompraatte |
| subjunctive plur.1 | praten om | praatten om | ompraten | ompraatten |
| imperative sing. | praat om | |||
| imperative plur.1 | praat om | |||
| participles | ompratend | omgepraat | ||
| 1) Archaic. | ||||